Tieto stránky - www.freebsd.nfo.sk
- vznikli začiatkom druhej polovice
deväťdesiatych rokov, kedy vody internetu boli u nás ešte
dosť pusté. V celosvetovom Google
sú medzi prvými určite aj kvôli ich
veku. I keď niektoré tipy či poznámky tu uvedené sú zastaralé,
neznamená to, že by tieto stránky boli zastaralé.
Niektoré informácie o systémoch BSD sa mi javia zaujímavé
z historického pohľadu, pretože sa časom vytratia a už len
ťažko sa o nich niečo dozviete. Pre
historický pohľad sú tu preto ponechané. Ako autor týchto
stránok totiž sledujem FreeBSD
od verzie 2.2 (marec 1997).
Copyright (c) Juraj Sipos
OBSAH
Jednodisketové distribúcie FreeBSD/OpenBSD/Linux
na stiahnutie:
Je veľa Unixov a FreeBSD je jedným
z nich. FreeBSD je rozšírenie operačného systému BSD
UNIX pôvodne pre počítače "PC-kompatibilné", je
vyvíjaný a udržiavaný veľmi koordinovaným členským týmom. Cieľom
tejto stránky nie je vychváliť FreeBSD a tvrdiť, že je lepší
než Linux, ale skôr iba zaujať triezvejší názor na Linux.
Na obrázku vidieť, akú má BSD históriu.
Unix sa začal vyvíjať vo veľkej telekomunikačnej spoločnosti
(AT&T) v USA v sedemdesiatych rokoch a táto obrovská spoločnosť
mala toho času zákaz konkurovať na trhu s počítačmi. Z tohto
dôvodu bola AT&T ochotná poskytnúť licenciu pre
Unix vrátane zdrojových kódov za malý poplatok univerzitám,
kde študenti a výskumníci mali dostatok času, aby kód vylepšovali.
Internet už vznikal v rokoch osemdesiatych (interne medzi
univerzitami) a univerzity si navzájom vymieňali opravy kódu
Unixu, ktorý však nebol dokonalý. Opravy (patches) koordinovala
skupina Computer Science Research Group (CSRG) na univerzite
v Berkeley (University of California) a tieto opravy
dostali pomenovanie ako BSD Unix (Berkeley Software
Distribution). Toto prebiehalo dosť dlho, pričom AT&T
zároveň získavala opravený kód späť.
Začiatkom deväťdesiatych rokov sa BSD kód otvára, hoci sa
objavovali mraky v podobe právnych sporov ohľadne licencie.
BSD 4.4-Lite2 ako "starý otec" všetkých BSD
systémov, ktorý vyšiel z "úkrytu", v ktorom ho predtým
videlo a mohlo ohmatať iba pár "vyvolencov", potreboval
zo súčasného pohľadu ešte veľa práce. Právnici v Berkeley
dokázali, že väčšina BSD kódu v podstate pozostávala z práce
týchto opráv, či už od študentov alebo špičkových vývojárov,
a že v podstate vôbec nešlo o pôvodný AT&T kód. Spoločnosť
AT&T napokon musela zastaviť svoje právne aktivity a vydala
vlastnú verziu Unixu - System V Unix. Skupina CSRG
však pravdaže odstránila z BSD sporný kód, na ktorý si nárokovala
firma AT&T zo svojho pohľadu oprávnene.
Medzi systémami BSD, ktorých je viac, sú menšie rozdiely.
FreeBSD je asi najviac otvorený ako systém k nováčikom.
Komunita OpenBSD zase skôr očakáva, že užívatelia majú
už nejaké základné avantúry s Unixom za sebou; mali by to
byť teda o niečo skúsenejší užívatelia. Komunita nemá nič
proti novým užívateľom, ale nemajú prečo odpovedať na základné
otázky, ako napríklad ako OpenBSD inštalovať, alebo ako pripojiť
linuxovský disk. V BSD Unixoch platí akési nepísané pravidlo,
že ak sa stanete novým užívateľom, tímy vývojárov vás nebudú
držať za ruku ako dieťa. Tu je lepšie vyhľadávať rôzne fóra,
alebo sa orientovať na Linux a jeho komunitu, v ktorej sa
človek tiež naučí o Unixe veľa a svojím spôsobom ho aj niekto
podrží za ruku. Aj v OpenBSD vás určite niekto povedie, ale
odozva asi nepríde z www.openbsd.org, najskôr od niekoho
z komunity. Existuje stránka "Návody
pre OpenBSD", hoci iba v angličtine, ale aj ďalšie
ako "OpenBSD
Tutorials".
Základný
prehľad vlastností FreeBSD
Dnes sa veľa rozpráva o Linuxe.
Aký je rozdiel medzi Linuxom a FreeBSD?
1) BSD: Systémy BSD vychádzajú zo skutočného Unixu
(386/BSD).
2) Linux: Linux vychádza z nevyvinutého klonu Unixu
(Minix), avšak v súčasnosti sa veľmi rozvinul.
Rozdiely môžeme potom rozkategorizovať ešte takto:
1) BSD má inú licenciu, to znamená, že kód si môže po jeho
úprave vývojár privlastniť; GPL licencia toto neumožňuje.
GPL dáva väčšiu slobodu užívateľom, BSD licencia zase programátorom.
Spoločnosť Apple takto prevzala FreeBSD pre svoj Mac OS
X.
2) Jadro je pravdaže úplne iné.
3) Súborový systém je iný (ffs).
4) Delenie diskov - BSD si vytvorí vlastné oddiely v rámci
disku, ktorý používa. Ak si fdiskom v Linuxe (i DOS) rozdelíte
disk, každý program pre správu diskov (i vo Windows) bude
toto rozdelenie vidieť - hda1, hda2, hda3 atď. Linux či DOS
však bude pozerať na BSD disk iba ako na jeden, avšak v rámci
BSD (FFS) môžete mať aj 10 oddielov. BSD systémy teda používajú
dva termíny pre diskové oddiely - "partition" (vo
vnútri FFS) a "slice" (oddiel disku, ktorý vidí
bežný fdisk).
5) Označenie zariadení je iné, napr.: /dev/ad0s3b
("s3", teda "slice 3", je ekvivalentom
hda3 v Linuxe; "partícia", teda "b", má
pomenovanie podľa abecedy) je oddiel disku vo FreeBSD - tretia
primárna partícia - "s3" (v štvrtej môžete mať logický
disk aj so súborovým systémom FAT32 atď.), avšak "b"
(swap), "a" (/) a "e" (/tmp) sú ďalšie
oddiely vo vnútri súborového systému FFS, ktoré utility (mimo
BSD) pre správu s diskami nevidia (DOS/Linux fdisk, Partition
Magic atď.). Iné pomenovania oproti Linuxu majú aj CDROM zariadenia,
sieťové či USB zariadenia. OpenBSD pre CDROM používa
napr. zariadenie /dev/cd0a (vo FreeBSD je to /dev/acd0,
samozrejme, iba v súvislosti s CDROM zariadením typu IDE na
druhom IDE kanáli s priradením MASTER; pre SLAVE je už označenie
iné).
6) BSD nepoužíva "runlevel" (inicializačné
startup skripty) na štýl Unix System V ako Linux.
7) IT profesionáli pod pojmom "Linux" chápu
predovšetkým iba jadro, hoci sa tento výraz ujal oveľa širšie
(u bežných ľudí). BSD systémy sa distribuujú v základnom
systéme (manuálové stránky, binárne súbory ako ifconfig, mount
atď.); BSD, a pravdaže aj v profesionálnej IT terminológii,
teda nie je "iba jadro". Na základný systém
sa vzťahuje aj BSD licencia; "balíky" (packages)
sú na rozdiel od "základného systému" pod licenciou
autorov, ktorí ich vyvíjajú. Pod termínom "balíky"
sa myslia rôzne programy (sú ich tisícky) ako Audacity,
OpenOffice, AbiWord, Qemu atď., ktoré si kedykoľvek
nainštalujete / deinštalujete a od ktorých nie je BSD systém
vo svojej použiteľnosti závislý.
8) Jadro BSD systémov možno nastaviť do niekoľkých rovín,
napr. aj do bezpečnostnej, kedy nie je možné v jadre (ani
v súboroch) za behu nič meniť. "Kernel levels"
predstavujú komplexnejšie úrovne jadra, a to vynikajúco prepracované.
FreeBSD ako organizácia (a teda aj
OpenBSD a NetBSD) je podstatne viac koordinovaná
ako tímy pracujúce na vývoji Linuxu. Samozrejme, aj vývoj
Linuxu je koordinovaný rovnako dobre - JADRO, ale už
to nemožno povedať o koordinácii medzi Linuxami, ktorých je
veľa druhov a medzi ktorými je chaos. Poriadok je však často
pre tých hlúpejších a argument o chaose podľa mňa neobstojí.
Debian Linux je rovnako dobre koordinovaný;
chaos však môže byť aj príčinou, prečo Linux
ťažšie dobieha Windows. Jediná centrála FreeBSD je na URL:
http://www.freebsd.org
Hoci BSD má oveľa väčšiu históriu
ako Linux, história projektu FreeBSD sa začala
písať až začiatkom roku 1993, aj ako súčasť neoficiálnej opravy
distribúcie 386/BSD. Prvá
distribúcia FreeBSD 1.0 vyšla v decembri 1993;
projekt FreeBSD vznikol len o niečo neskôr ako NetBSD a bol
postavený na systéme 4.3 BSD-Lite s mnohými komponentmi
aj zo systému 386/BSD. Po rôznych problémoch v roku
1996 vyšla úspešná distribúcia FreeBSD 2.1.5, ktorá sa presadila
u poskytovateľov internetových služieb.
BSD má počiatky už kdesi na konci sedemdesiatych rokov.
Sponzorovala ho aj americká vojenská inštitúcia - DARPA/ARPA
(organizácia sa niekoľkokrát premenovala z ARPA
na DARPA a zase späť, preto je medzi slovami lomka). História
je teda legendárna. Tento systém má špičkový sieťový
kód. Linux sa narodil začiatkom deväťdesiatych rokov, keď
sa Fín Linus Torvalds začal venovať Minixu ako študent.
Kód BSD prevzal Linux a aj Microsoft.
Tu nejde o zhadzovanie Linuxu
Niekde na internete sa objavila kritika týchto stránok, čo
vyplýva iba z neznalosti. Tieto stránky nemajú žiadny záujem
"zhadzovať" Linux - FreeBSD a Linux
sú však každý iný a v prvom rade sa tu píše o
rozdieloch, nie o tom, čo je lepšie a čo
horšie - aj keď to tak
tí hlúpejší môžu pochopiť.
Je to čosi podobné, ako keby niekto chcel porovnávať dve
autá - jedno s predným a druhé so zadným
náhonom. Možno tento príklad nie je najvhodnejší, ale ak som
tu niekde napísal, že Linux pri väčšej záťaži zatuhne, vychádza
to z mojej skúsenosti z deväťdesiatych rokov, kedy som súčasne
vykonával tieto úlohy (starší FreeBSD 4.x a Red Hat 5.2):
1) napaľovanie CD; 2) kopírovanie
ISO súboru z disku na disk; 3) kopírovanie ďalšieho ISO súboru
z disku na disk; 3) sťahovanie ISO súboru z internetu; 4)
kompresia 1000 WAV súborov do MP3; 5) sledovanie televízie;
6) vytváranie dvoch ISO súborov pomocou mkisofs; 7) antivírová
kontrola...
Tu musím pravdaže aj tak trochu skritizovať nie Linux, ale
naopak vývoj
FreeBSD, čoho dôsledkom je vznik celkom iného FreeBSD
pod názvom DragonFly
BSD. Na stránkach DragonFly
BSD sa možno dočítať, že FreeBSD z rady 4.x bol vôbec
jeden z najrýchlejších a najstabilnejších systémov FreeBSD,
aký to kedy bol. Vznik DragonFly
BSD sa teda opiera o fakt, že ďalšie verzie FreeBSD neboli
už tak rýchle, a vývojári DragonFly BSD si preto zvolili ako
odrazovú
platformu FreeBSD 4.8, ktorú vylepšili.
V čase existencie Red Hat 5.2 tu FreeBSD jednoznačne
dominoval, ale časy sa menia. Linux možno zase tweakovať
(dolaďovať). To si vyžaduje zručnosti.
Nemožno teda porovnávať dva systémy
(POKIAĽ NEMÁME ŠAJNU O
ICH KONFIGURÁCII), z ktorých jeden možno naladiť
na maximum a rovnako aj ten druhý. Je nesprávne postaviť vedľa
seba dva systémy v "surovej
konfigurácii", ktorú si každý môže - ak vie,
ako na to, doladiť aj tak, že Linux môže vždy vyhrávať. Na
druhej strane je tu otázka, prečo zase niektorí
ľudia z oblasti Linuxu nechcú uznať veľkú tradíciu
BSD, alebo zareagujú skôr vzťahovačne na holé fakty?
To, že začiatkom deväťdesiatych rokov mali systémy BSD
prakticky oveľa lepšie prepracovaný kód, nie je ničím iným,
iba konštatovaním faktu.
Nie, tu nejde o nijaké zhadzovanie.
Aj keď je pravda, že takéto tendencie
existujú v oboch komunitách (BSD vs Linux), ja ako autor sa
k nim nehlásim a Linux mám veľmi rád tiež!
Na
obrázku vidieť kód BSD (Windows 98, súbor winsock.dll),
ktorý prevzal Microsoft (BSD licencia je iná ako GPL
a umožňuje programátorom vziať si kód, zmeniť ho a si ho privlastniť).
Túto "maličkosť" samozrejme urobili aj ľudia okolo
Linuxu, ktorého sieťový kód sa rovnako opiera o BSD,
ktorý bol začiatkom rokov 1990 už prepracovaný a BSD teda
Linuxu v prvom rade iba pomohol, čo nie je zhadzovanie, skôr
naopak. V novších verziách Windows názov BSDSocket API už nie je uvedený
v súbore Winsock.dll, hoci IT profesionáli vedia, že
kód BSD prešiel aj do verzií Windows W2K/XP/W3K/Vista,
kde sa premenoval. Keby však licencia
BSD bola iná, nebol by to len Windows bez BSD
kódu, ale aj Linux.
Či je Linux alebo BSD lepší, je
nezmyselná otázka. Museli by
sme najprv definovať, čo znamená "lepší".
Pre každého je lepšie niečo iné a každý veľakrát usudzuje
subjektívne. Mne osobne napríklad vadí grafický inštalátor.
Dôvod je ten, že v textovom móde cítim nad počítačom väčšiu
kontrolu. To je však iba môj subjektívny názor, ale napriek
všetkému ho mám. A pri naozaj exaktnom porovnávaní by sme
museli porovnávať všetky aspekty: 1) užívateľský - desktop
- pracovná stanica (dostupnosť najrôznejších programov, nekomplikované
prehrávanie videa na YouTube a pod.) - tu Linux jednoznačne
dominuje; 2) server -
tu sa názory rôznia; BSD má menšiu podporu hardvéru; firma
potrebuje napr. nasadiť špeciálny radič pre veľa sériových
portov a v Linuxe skôr nájde ovládače; názory IT profesionálov
sú však veľmi priaznivo naklonené BSD pre prostredie s veľkou
záťažou; 3) riadenie procesov -
aj na takéto niečo sa využívajú počítače; 4)
embedded riešenia a 5)
konfigurácia -pre porovnávanie (rýchlosť,
záťaž a pod.) by sme museli predovšetkým zohľadniť konfigurácie
na oboch systémoch (BSD vs Linux) - predovšetkým počet
bežiacich daemonov na oboch systémoch, najlepšie by bolo to
porovnávať iba na dvoch úplne rovnakých počítačoch aj s identickými
konfiguráciami (šifruje sa swap? beží sieť? aj firewall? aký?
aký má Linux súborový systém - xfs, čo obsahuje jadro? ReiserFS...?).
Pokiaľ chce niekto porovnávať, tak musí vedieť, že Linux
môže byť o chlp rýchlejší, ak nie podstatne, pri súborovom
systéme XFS a so zredukovaným obsahom ovládačov v jadre ako
naopak s ich väčším obsahom. To isté platí o FreeBSD.
Pokiaľ niekto nezohľadní tieto fakty a porovnáva, môže iba
vecne hovoriť o rozdieloch, ale pre tvrdenia "lepší"
či "horší" sa musí chytiť iba jednej veci, a to
napríklad súborového systému FFS a EXT2FS, kde FFS môže vyhrať,
ale v prípade XFS už nie. Myslím si, že tvrdenia typu "lepší"
a "horší" v tomto prípade patria do kategórie písania
nezmyslov.
Vidieť teda, že v bode 1 Linux vyhráva a v bode 2
sa preferencia administrátorov (server) približuje aj k BSD.
Niektoré tvrdenia BSD komunity na adresu Linuxu, ale aj naopak,
bývajú občas tvrdé - patria k nim aj vyhlásenia zakladateľa
OpenBSD, o ktorom Torvalds povedal, že má "ťažkú
povahu". Na druhej strane však FreeBSD, OpenBSD či NetBSD
komunity by nikdy nemohli povedať, že ich systémy patria na
desktop - a to z dôvodu, že za jedinečné grafické prostredia
ako KDE či GNOME môžu predovšetkým ďakovať linuxovskej
komunite. BSD iba prevzal kód týchto prostredí z Linuxu, odkiaľ
sa dostal aj na iné platformy, nielen BSD.
BSD - kód má tri nekomerčné platformy
1 - FreeBSD (www.freebsd.org) - distribúcia
obsahuje najmä podporu pre i386 (teda PC kompatibilné). Časom
sa objavila podpora už aj pre iné platformy. Využitie:
desktop, router, server, firewall...
2 - NetBSD (www.netbsd.org) - distribúcia
obsahuje podporu pre veľmi široké spektrum platforiem.
Využitie: router, server, firewall... Udržiavanie toľkých
platforiem je nesmierne náročné, preto sa objavujú názory,
že to môže trochu uberať na kvalite.
3 - OpenBSD (www.openbsd.org) - distribúcia
je na rozdiel od FreeBSD podobne ako NetBSD pre viac druhov
procesorov a vychádza z NetBSD, vznikla
teda ako posledná z týchto troch a je jednou z najvhodnejších
distribúcií pre bezpečnosť. Pozri
aj moje OpenBSD projekty.
Existuje aj komerčná platforma BSD, a to
BSD/OS, ktorá však zanikla.
Podľa skúseností môžem povedať, že zo všetkých
horeuvedených typov BSD je FreeBSD najviac užívateľsky priateľský
(user-friendly). FreeBSD bez problémov spustí linuxovské programy
(napríklad WordPerfect), čo Linux nedokáže tak ľahko s binárnymi
súbormi pre iné Unixy. OpenBSD sa donedávna nedistribuoval
s pekným grafickým rozhraním KDE a natívny port OpenOffice.org
je novinkou až od verzie 4.1 z roku 2007.
FreeBSD je rýchlejší a stabilnejší
najmä pri väčšej záťaži - a hoci "linuxáci" na toto
reagujú vzťahovačne, nič sa tým nemení na veci, pretože si
to myslí mnoho IT profesionálov, ktorí zo spokojnosti z rokov
deväťdesiatych vychádzali z BSD tej doby. Fakt je aj
to, že Linux je zase užívateľsky jednoduchší, viac "sexy",
čomu dopomohla aj väčšia komunita pracujúca na vývoji; v neposlednom
rade aj veľká reklamná kampaň komerčných Linuxov (napríklad
SuSE, Corel Linux, Red Hat Linux a pod.) spôsobila, že Linux
je viac "na očiach".
Podpora Adobe
Flash vo FreeBSD
Začnem verziou 7.1, pretože v tejto prichádza podpora
Adobe Flash (kvôli vynikajúcej
emulácii Linuxu) a v systéme FreeBSD už možno robiť takmer
všetko, čo aj v Linuxe či Windows.
Dnes bez technológie Flash
nie je ani možné pozerať niektoré internetové stránky. Keďže
Flash pod FreeBSD nie je pre nováčikov jednoduché
rozbehnúť, tu si uvedieme kroky, ako aktivovať a používať
plugin Flash vo FreeBSD 7.1.
Platí to samozrejme aj pre FreeBSD
7.2 a vyššie verzie.
Hoci existujú aj iné Flash riešenia - napríklad Gnash,
ktorý uspokojivo funguje aj v OpenBSD, tieto programy
natívny Adobe Flash iba
dobiehajú a určite majú budúcnosť, hoci v súčasnosti nemusia
ešte každého plne uspokojovať.
Vo FreeBSD 7.1 je ľahké
používať Adobe Flash v
natívnom prostredí Firefox 3
pre FreeBSD a aj Seamonkey
pre FreeBSD, netreba teda sťahovať Firefox
pre Linux, čo bolo doposiaľ riešením, hoci linuxovská
emulácia musí byť aj tak aktivovaná.
Kroky pre používanie Adobe Flash
vo FreeBSD 7.1 a 7.2 a vyšších verziách (nie pre staršie verzie
FreeBSD):
Do súboru /etc/rc.conf (ak nemáte
aktivovanú emuláciu pre Linux) treba zapísať: linux_enable="YES"
a do /etc/sysctl.conf zapísať: compat.linux.osrelease=2.6.16
alebo príkaz spúšťať cez nejaký skript: sysctl compat.linux.osrelease=2.6.16
Pridajte do súboru /etc/make.conf
riadok: OVERRIDE_LINUX_BASE_PORT=f8
a tento riadok do /etc/fstab: linproc /usr/compat/linux/proc linprocfs rw 0 0
Potom treba reštartovať systém. Ak sa vám nechce, zadajte: mkdir -p /usr/compat/linux/proc
mount /usr/compat/linux/proc
/etc/rc.d/abi start
/etc/rc.d/sysctl start
Týmto sme nastavili linuxovskú emuláciu,
ale musíme ešte inštalovať potrebné balíky pre používanie
Adobe Flash:
cd /usr/ports/emulators/linux_base-f8 && make
install clean
cd /usr/ports/www/linux-flashplugin9 && make install
clean
cd /usr/ports/www/nspluginwrapper && make install
clean
Vyššie uvedená inštalácia ide cez tzv. "ports",
hoci je možné ju zrealizovať aj pomocou príkazu pkg_add: pkg_add -r linux_base-f8
pkg_add -r linux-flashplugin9
pkg_add -r nspluginwrapper
Po úspešnej inštalácii balíčka nspluginwrapper
budete musieť zadať: /usr/local/bin/nspluginwrapper -v -a -i
aby sa aktivovali pluginy (vo Firefox, Seamonkey...).
V mojej verzii FreeBSD 7.1 - ktorú
som už upgradoval na 7.2, kde to pravdaže funguje rovnako
- som mal po inštalácii balíčka nspluginwrapper
maličký problém, pretože sa chcel ako príkaz aktivovať z cesty
./lib, preto - ak sa aj vám vyskytne podobný problém - uveďte
ho aj s celou cestou. Po zadaní vyššie uvedeného príkazu (/usr/local/bin/nspluginwrapper
-v -a -i) reštartujte Firefox
3 a do jeho okna (kde uvádzate http adresy) napíšte: about:plugins
Na obrázku vyššie vidieť prehrávanie
videa (Miles Davis) na Youtube.com spolu s prehliadačom (cez
proxy server), v ktorom na stránke youripis.org bol identifikovaný
systém FreeBSD 7.1. Pokiaľ aj vy si
chcete vypočuť geniálnu hudbu od Miles Davisa - Black
Satin, tak si pozrite
a zároveň otestujte váš Flash na youtube.
Po zadaní textu "about:plugins"
by ste mali vidieť okno s aktívnymi pluginmi, kde by mal byť
aj Shockwave Flash uvedený ako plugin (už aktívny vo
Firefoxe, ale rovnako bude aktívny aj v prehliadači Seamonkey).
Pokiaľ nebudete mať v prehliadači registrovaný plugin Flash,
skúste ešte zadať príkaz:
cd /usr/local/lib/firefox3/plugins
&& ln -s /usr/local/lib/browser_plugins/npwrapper.libflashplayer.so
npwrapper.libflashplayer.so
Vyššie uvedené pokyny fungujú pre natívny port Firefox
3.0 a Seamonkey 1.1.14 pre FreeBSD 7.1 a vyššie
verzie. Flash si otestujete kdekoľvek na youtube.com.
Ak budete úspešní, môžete hneď navštíviť Youtube.com
a pozerať akékoľvek video.
Všetky
predchádzajúce verzie FreeBSD
POSLEDNÁ
verzia FreeBSD je 8.0. Najdôležitejšími
novinkami verzie 8.0 z novembra 2009 sú: Lepšia podpora
SMP; AMD64 a i386 emulácia pre Linux bola aktualizovaná
na verziu 2.6.16 a implicitný port z balíčkov je postavený
na Linuxe Fedora 10 (emulators/linux_base-f10); bola
vylepšená podpora pre USB zariadenia, vylepšená je
i utilita usbconfig, súborový systém ZFS bol
aktualizovaný na verziu 13. KDE prichádza vo
verzii 4.3.1 a GNOME vo verzii 2.26.3.
Čo nového vo FreeBSD 7.0 (7.1,
7.2) (nižšie pod týmto textom je história verzií FreeBSD uvedená
chronologicky)
7.2
Systém FreeBSD 7.2 vyšiel v máji 2009 a medzi novinkami
je podpora procesora Ultra SPARC III, vylepšený bol
boot loader BTX, pridaný bol ovládač sdhci(4)
(pre PCI zariadenia s triedou 8 a podtriedou 5 podľa špecifikácie
SD Host Controller), vylepšené boli ďalšie sieťové ovládače
ako ae(4), ath_hal(4), axe(4), bce(4),
cxgb(4), fxp(4), igb(4), jme(4), msk(4), mxge(4), nfe(4),
re(4), rl(4), sis(4) a
txp(4). Pridaný bol daemon
btpand(8) z NetBSD s podporou pre
Bluetooth Network Access Point (NAP) a
Group Ad-hoc Network (GN). KDE
prešlo z verzie 3.5.10 na 4.2.2 a GNOME
z verzie 2.22 na 2.26. Vylepšený bol aj systém
jail. Sieťový súborový systém NFS podporuje
novú premennú pre sysctl - vfs.nfs.prime_access_cache
a FreeBSD UDF súborovýsystém podporuje fifo.
Vylepšený bol aj daemon powerd.
7.1
Verzia FreeBSD 7.1
z januára 2009(platí
to samozrejme aj pre FreeBSD 7.2)
má o čosi lepšiu linuxovskú emuláciu,
novinkou je aj dostupnosť DVD ISO súboru, zmena
v Boot Loaderi umožňuje, že FreeBSD spustíte (po inštalácii
na USB) aj z USB zariadení; sieťové protokoly boli tiež rozšírené.
Verzia 7.1vyšla v januári
2009 a pravdaže vychytala chybičky z verzie 7.0,
ale medzi novinky napríklad patrí dostupnosť ISO súborov
pre DVD (čo v starších verziách nebolo), zmena v Boot
Loaderi podporuje spustiť FreeBSD z USB
a viac o novinkách sa možno dozvedieť
tu.
7.0
Verzia 7.0 vyšla 27. februára 2008 s dramatickým
urýchlením s ohľadom na databázové
spracovávanie dát; okrem opráv prichádza aj podpora
novšieho hardvéru - ovládače ako cardbus,
pccard, pccb možno aktivovať
ako moduly jadra,
pridaný bol ovládač scc pre sériové rozhranie; aac
podporuje Adaptec 2610SA SATA-RAID,
do systému bolo inkorporovaných mnoho ďalších ovládačov. Do
boot loadera bola pridaná novinka - voľba
"-S", pomocou ktorej si užívateľ nastaví
rýchlosť sériovej konzoly. Nechýba ani rozšírenie funkcií
niekoľkých sieťových protokolov - GRE podporuje IPv6,
if_bridge(4) podporuje RSTP (Rapid Spanning
Tree Protocol), utility atrun a CRON podporujú
PAM, mount získal podporu pre mqueuefs
(message queue file system).
Kompilátor GCC je vo verzii 4.2.1, aktualizované
sú aj iné súčasti základného systému ako BIND, OpenSSL,
OpenBSD Packet Filter, Sendmail atď.
Táto verzia bola uvoľnená 15. januára 2007. Pridané boli
ovládače, CLI (Command Line) nástroj pre OpenBSM audit (Sun's
Basic Security Module), podpora linuxovského emulátora (sysfs),
BIND je vo verzii 9.3.3, KDE 3.5.4, GNOME 2.16.1 atď. Od verzie
6.2 (v platforme i386) možno realizovať binárnu
aktualizáciu na vyššie verzie FreeBSD pomocou utility
freebsd-update. Aktualizovať možno aj pomocou zdrojových
súborov a inštrukcie nájdete v súbore
/usr/src/UPDATING
Verzia 5.0 vyšla v januári 2003. Operačný systém FreeBSD/i386
5.0-RELEASE má podstatnejšie zmeny oproti verziám 4.x. Tu
sa obmedzím iba na tie najpodstatnejšie.
Jadro
Do jadra bola pridaná podpora pre Bluetooth.
Z OpenBSD bola prevzatá implementácia kryptografie pre kryptografický
hardvér.
devfs, podpora pre automatické vybudovanie adresára
/dev, bola podstatne prepracovaná a v jadre je implicitne
nastavená. To znamená, že devfs netreba konfigurovať a užívateľ
ho bude môcť využívať hneď.
Ovládač syscons podporuje funkciu vkladania
textu pomocou Shift+Insert.
Pridaný bol ovládač ucom pre podporu USB modemov, sériových
zariadení atď.
Veľmi veľké súbory swap (67 GB a väčšie) nespôsobia haváriu
systému.
Významným spôsobom bola prepracovaná podpora SMP a
kód bol prevzatý aj z BSD/OS 5.0.
Jadro a moduly sú umiestnené v adresári /boot/kernel
(doposiaľ jadro bolo v koreňovom adresári tak, ako to má aj
dnes napríklad OpenBSD).
ipfw pre firewalling bol prepracovaný.
Funkcia ovládača vn
bola implementovaná do ovládača md
(memory disk device) a jednotky md možno konfigurovať pomocou
mdconfig.
Pridaná je podpora pre čítanie (read-only) UDF formátu a CD
disky s týmto formátom pripojíme príkazom mount_udf.
Na DVD-RAM s formátom FAT32 môžete bezproblémovo zapisovať
dáta. Pripojíte ho: mount -t msdosfs /dev/acd0c /mnt a potom stačí
použiť príkaz cp alebo
Midnight Commander a kopírovať dáta ako na
pevný disk. DVD-RAM médium môžete formátovať aj na EXT3 či
UFS.
Multimediálna podpora - 3D akcelerácia; podporované
sú video karty ako 3Dlabs Oxygen GMX 2000 (gammadrm), AGP
Matrox G200/G400/G450/G550 (mgadrm), 3dfx Voodoo 3/4/5/Banshee
(tdfxdrm), AGI ATI Rage 128 (r128drm) a AGP ATI Radeon (radeondrm).
Programy
Pridaná je podpora pre ACPI.
burncd - (príkaz slúži na zapisovanie dát na CD/DVD
médiá) podporuje mód DAO (Disk at Once) voľbou -d (v
príkaze). burncd má ďalej schopnosť zapisovať vo formáte
VCD/SVCD.
Príkaz chmod podporuje voľbu -h, ktorou možno zmeniť
atribút symbolického odkazu.
fdisk sa už nepokúša hľadať zariadenie, ak žiadne
nebolo uvedené.
isdn4bsd systém pre interné ISDN karty je vo verzii
1.0.2 a podporuje Q.931.
Ide o marketing, takže argument popularity
neobstojí. Linux aj Sun prevzali zdrojové kódy BSD.
FreeBSD ponúka
výkonné riešenie pre internet
FreeBSD vytvorí veľmi stabilný internetovský i intranetovský server.
Ponúka spoľahlivé sieťové služby, dokonca i pri najvyššej záťaži, a
používa pamäť efektívne tak, aby zabezpečil rýchlu odozvu pre stovky až
tisíce súčasne bežiacich užívateľských procesov.
FreeBSD je zdarma
FreeBSD je zdarma a dodáva sa s kompletnými zdrojovými kódmi. Keby ste ho chceli
vyskúšať, ponúkame na tejto stránke viacej informácií.
Kde môžem získať
FreeBSD?
FreeBSD si môžete stiahnuť z internetu, alebo objednať. Tu sú aspoň niektoré adresy, odkiaľ si môžete stiahnuť FreeBSD:
FreeBSD môžeme nainštalovať z rôznych médií vrátane CD-ROM, DVD, diskiet, magnetickej
pásky, disku so systémom MS-DOS; alebo keď máte sieťové pripojenie,
tak aj cez internet.
Ako
používať Windows aplikácie pod FreeBSD?
Pomocou Wine dnes zbehnete takmer všetky základné aplikácie
Windows vo FreeBSD. Trochu zložitejšiu konfiguráciu si uľahčíte
tzv. Wine frontendmi (nadstavbami Wine). Jedným z nich je
napríklad q4wine
(zadarmo) a ďalší je Bordeaux
(pozri obrázky). O
Bordeaux som napísal aj článok.
Ďalšie
odrody FreeBSD a BSD
Poznámka: ClosedBSD a NetBoz
projekty už nie sú aktuálne, ale možno ich ešte niekde na
internete nájdete.
ClosedBSD
Niektoré systémy FreeBSD/BSD sú celkom neznáme a preto
si ich priblížime. Jedným z nich je ClosedBSD - Firewall a NAT na jednom
Live CD, systém veľmi ľahko konfigurovateľný.
NetBoz Firewall
NetBozje firewall systém, ktorý stojí na FreeBSD, ponúka
maximálnu flexibilitu a ako FreeBSD Live CD ho netreba inštalovať.
mfsBSD
mfsBSD
je maličké riešenie pre bootovateľný ISO súbor, pomocou
ktorého si vytvoríte minimálny systém FreeBSD potrebný pre
inštaláciu na pevný disk.
WarBSDje FreeBSD 5.x systém
určený pre wireless network audit. Je inšpirovaný systémom
WarLinux a je prístupný k stiahnutiu ako ISO súbor a aj ako
zdrojové súbory.
PicoBSD
Ide o disketovú distribúciu pre router (ethernet, dial-up)
a tento maličký zázrak ponúka aj iné vymoženosti. PicoBSD poslúži aj ako demo disk či náhrada
komerčnej alternatívy pre router atď. Projekt je však zastaralý
a jeho dokumentačné stránky na www.freebsd.org boli odstránené,
preto tu nie je odkaz - ak sa vám podarí, skúste ho niekde
ešte nájsť.
WiFiBSD
Systém WiFiBSD,
ako už z názvu vyplýva, je určený pre WiFi technológie (wireless).
Eclipse/BSD
Eclipse/BSD bol vyvinutý vo výskumnom centre Information
Sciences Research Center v Bell-Labs, Lucent Technologies.
Aktuálna verzia je postavená na staršom jadre FreeBSD a je
kompatibilná so systémom FreeBSD. Ide vlastne o patch súbor,
ktorý upraví súbory zdrojového stromu FreeBSD.
SystémMirOSvznikol v roku 2002, keď Theo De Raadt, zakladateľ
OpenBSD, odmietol jeden port milovanému i nenávidenému človeku
v komunite - Thorsten Glaser sa pustil do vlastného projektu.
Systém sa líši od oficiálnej verzie OpenBSD tým, že je o niečo
štíhlejší a niektoré utility / userland programy boli upravené.
PC-BSD
PC-BSD
je operačný systém FreeBSD s grafickým inštalátorom, ktorého
cieľom je urýchliť a zjednodušiť proces inštalácie; na domovskej
stránke nájdete FAQ pre tento operačný systém. PC-BSD používa
vlastný, resp. grafický systém pre správu balíkov a tie majú
aj celkom inú príponu (*.pbi.gz).
DesktopBSD
DesktopBSD
je o niečo starší ako PC-BSD a tieto dva systémy nie sú vzájomnými
kópiami. DesktopBSD sa líši oproti FreeBSD pekným grafickým
inštalačným prostredím a priateľskosťou aj s ohľadom na začiatočníkov.
Cieľom DesktopBSD je poskytnúť stabilný a silný operačný systém
pre desktopových užívateľov.
ĎALŠIE...
FreeSBIEje
Live CD FreeBSDsystém,
ktorý zbehne priamo z CD/DVD bez toho, že by potreboval pevný
disk.
m0n0wall
je projekt zameraný na komplexné firewall riešenie.
Anonym.OS
je bezpečnostný OpenBSD Live CD systém, ktorý obsahuje TOR,
Privoxy, ide teda o akýsi systém - anonymizér zároveň.
FreeBSD LiveCDje súbor nástrojov
pre vytvorenie si vlastného Live CD a projekt pochádza z Brazílie.
Ďalšie BSD LiveCD
nájdete na peknej stránke s Live CD distribúciami nielen pre
BSD.
pfSense
je open source firewall, ktorý sa opiera o m0n0wall, ale má
niečo iné: Packet Filter z OpenBSD.
Ging je Live distribúcia, ktorá sa opiera
o Debian
GNU/kFreeBSD, čo je Debian Linux, avšak s jadrom FreeBSD.
Debian
GNU/kFreeBSD musíte inštalovať na pevný disk a Ging je
jeho Live CD odroda, ktorú nemusíte inštalovať.
Existuje hádam už len zopár systémov (open source projekt
Apple - Darwin - na báze FreeBSD) a niektoré disketové/mini
distribúcie, ktoré nepovažujem za potrebné spomínať. Odporúčam
pozrieť stránku s Live CD distribúciami BSD na Frozen
Tech.
Unix má veľmi veľa aplikácií zabudovaných
už v systéme. Napríklad príkazom zip môžete zapakovať akékoľvek súbory a pomocou
unzip ich rozbaliť. Zip je v distribúcii (Packages),
zatiaľ čo na platforme MS DOS alebo MS Windows si musíte aplikáciu
PKZIP/Winzip zadovážiť separátne.
Unix rozlišuje malé a veľké písmena, čiže "ZIP" a
"zip" nie je jedno a to isté.
Na Unixe beží X Window, ktorý je plne uspokojivý
v porovnaní s grafickým prostredím MS Windows.
FreeBSD sa používa na dvoch najväčších serveroch
na svete. Beží na ňom napr. vyhľadávací
server YAHOO a Walnut Creek CDROM; používa ho aj najväčšia
vojenská špionážna organizácia na svete (NSA - National Security
Agency).
Ak máte väčší záujem o FreeBSD, tak vás určite
zaujíma, či vo FreeBSD možno uplatniť lokalizáciu pre strednú
a východnú Európu (diakritika). Odpoveď znie: "no problem"!
Ako
kompilovať jadro vo FreeBSD 5.0 (história)?
K tomu najlepšie poslúži ukážkový súbor, ktorý si môžete stiahnuť tu
Spôsob kompilácie jadra sa v zásade nezmenil, ale syntax súboru MYKERNEL je
iná oproti verzii 4.x. Horeuvedený ukážkový súbor môžete v
zásade použiť okamžite - pomenujte ho ako MYKERNEL; podporovaný
bude firewall, ISDN, zvuk (aj niektoré čipy integrované na
matičnej doske) atď.
Jadro však v novších verziách nie je potrebné kompilovať,
lebo FreeBSD prevzal modulárny systém ako má Linux. Modul
načítate do jadra pomocou príkazu kldload.
S príchodom FreeBSD 5.0 jadro nie je uložené v koreňovom
adresári / ako vo verziách z rady 4.x, ale v adresári
/boot/kernel. Pre vytvorenie nového jadra sú potrebné
zdrojové kódy, ktoré užívateľ nainštaluje z inštalačného CD
z adresára /src príkazom: ./install.sh
sys
Potom je nutné zadať príkaz: cd /sys/i386/conf
kde treba prekopírovať súbor GENERIC na MYKERNEL a editovať
ho.
(Pôvodné jadro FreeBSD 5.0 nepodporuje súborový systém Ext2,
Ext3; ak chce užívateľ sprístupniť diskové oddiely s Linuxom
na pevnom disku, jadro treba vytvoriť aj s podporou súborového
systému Ext2, Ext3, k čomu stačí riadok options
EXT2FS
a jadro potom rozpozná aj žurnálový súborový systém Ext3.
Jadro vo FreeBSD kompilujeme
takto:
Najprv samozrejme editujeme súbor MYKERNEL a pôvodný si ponecháme
ako zálohu. Jadro kompilujeme príkazom (v adresári /sys/i386/conf):
config
MYKERNEL cd .. cd compile/MYKERNEL make depend
make
make install
Rebootujeme mašinu s novým jadrom.
Riešenie lokalizácie
pre FreeBSD - stačí editovať súbor /etc/profile, kde uvediete
Tento riadok stačí zapísať do súboru /etc/profile:
LANG=sk_SK.ISO8859-2; export LANG
Rovnako môžete zapísať do súboru .cshrc v domovskom účte
tento riadok (pričom netreba už nič písať do /etc/profile):
setenv LANG_ALL=sk_SK.UTF-8
Čo znamenajú ostatné kategórie locales?
Pod termínom locales
chápeme lokalizáciu funkcií poskytovaných knižnicou glibc
alebo libc pre národné prostredie. Locales majú viac
kategórií - napr. pre zápis dátumu atď. V americkej angličtine
sa vždy píše najprv mesiac, t. j. 11/12/01 je 12. novembra
2001. Kategória locales LC_TIME (resp. riadok LC_TIME="sk_SK"
v súbore /etc/profile) má na starosti vypisovanie dátumu podľa
národných zvyklostí.
LC_CTYPE
- delenie znakov do tried: malé, veľké písmená a pod. LC_NUMERIC
- definuje formátovanie výpisov čísiel LC_TIME
- výpis času a dátumu, názvy a skratky
mesiacov, dní LC_MESSAGES
- používa sa pre správy, ktoré vypisujú/zobrazujú programy LC_MONETARY
- definuje formátovanie výpisov peňažných informácií LC_COLLATE
- popisuje všetky znaky abecedy a určuje ich poradie
Riešenie lokalizácie kedysi dávnejšie
Táto časť sa týka už iba histórie, ale informácie môžu byť
stále zaujímavé. Riešenie Xmodmap nie je potrebné v novších
verziách FreeBSD, keďže národnú klávesnicu možno nastaviť
v KDE (Control Center) a pracovať takmer rovnako ako v Linuxe.
KDE i ostatní
správcovia okien X (Window Managers alebo WM) budú diakritiku
zobrazovať korektne. V grafických balíkoch ako KDE je jednoduché
nastavenie - stačí vybrať klávesnicu z menu (Control Center),
kde pridáte klávesnicovú mapu pre slovenčinu. Ak máte staršiu
distribúciu (3.1, 3.2 atď.), potrebné je prekopírovať súbor
Compose z adresára /usr/X11R6/...locales... ISO8859-2 do ISO8859-1
(ak vám nepôjdú mŕtve klávesy). Tým je vec v zásade vyriešená,
ale musíte mať nainštalované ešte iso8859-2 fonty. Tie stačí
prekopírovať aj z Linuxu. FreeBSD vie pracovať s rpm balíkmi
a program rpm je obsiahnutý v distribúcii FreeBSD v
balíkoch (packages).
Do súboru /etc/XF86Config pripíšte cestu
k ISO8859-2 fontom, napr. tieto riadky:
Okrem štandardného riešenia cez systém X ("setxkbmap
sk") je aj druhý spôsob pre lokalizáciu, resp. pre
úplné prispôsobenie si klávesnice podľa vašich predstáv. Ak
máte zadefinovanú Xmodmap mapu pre klávesnicu a uloženú
napríklad v domovskom adresári, spustite systém X Window,
otvorte terminálové okno a zadajte tento príkaz: xmodmap ~/xmodmap
čím načítate klávesnicovú mapu z domovského adresára. Klávesnicovú
mapu pre slovenčinu si stiahnete tu:
Mapu prekopírujte do domovského adresára, napr. /root. Mapu pre
češtinu načítate rovnako, len uvediete do príkazového riadku príkaz xmodmap ~/xmodmap.cz
Mapu samozrejme aktivujete aj uvedením cesty k nej, teda
napr. xmodmap /usr/home/john/xmodmap.cz. Potom v systéme
X Window použijete kláves Scroll Lock na prepínanie
medzi anglickou a českou/slovenskou klávesnicou. Ak chcete
vedieť viac o lokalizácii či vytvorení vlastnej klávesnice
pomocou klávesnicovej mapy xmodmap, naučte sa anglicky.
Ďalší spôsob, ako lokalizovať X Window, je pomocou XKB. Treba mať však
k dispozícii slovenskú mapu. Tieto mapy sa nachádzajú v adresári
/usr/X11R6/lib/X11/xkb/symbols, no FreeBSD 4.4 nemá
ešte mapu pre slovenčinu, lebo používa starší XFree86.
XKB ako metóda lokalizácie systému X Window sa už používa
štandardne vo všetkých Linuxoch (a aj Unixoch), aj komerčných.
Stiahnite si túto mapu, uložte ju pod názvom
sk a prekopírujte ju do adresára /usr/X11R6/lib/X11/xkb/symbols,
kde sú, okrem iného, aj mapy ako am arménština be belgická
klávesnica de nemecká
klávesnica ca kanadská cs česká dk
dánska es španielská fi fínska fr francúzska gb Veľká
Británia hu maďarská is
Island it
talianská jp
japonská no nórska pl
poľská pt
portugalská ro
rumunská ru
ruská se
švédska si
slovinská
Máp bude v budúcich verziách XFree či Xorg a teda aj FreeBSD
pribúdať, zatiaľ však postačí prekopírovať mapy z novších
verzií XFree.
Aktiváciu klávesnicovej mapy vykonáte príkazom z terminálového okna
X Window:
Prepínanie medzi
X Window manažérmi (správcovia okien)
Prepínanie medzi X Window manažérmi docielime pomocou jednoduchého
Perl skriptu, ktorý vám uľahčí prácu. Perl
skript, switchdesk.pl, si stiahnete tu. Jednoducho z konzoly
(X nemáte spustený) napíšte ako príkaz "switchdesk.pl" a dostanete
otázku, ktorý X Window manažér chcete - gnome, kde, fvwm2,
wmaker, twm. Napíšte jeden z nich (napr. kde) a potom
iba spustite príkaz startx, ktorým sa dostanete do
prostredia X. Vami želaný X Window manažér však musíte mať
nainštalovaný.
Na
obrázku vidieť kód BSD (Windows 98, súbor winsock.dll),
ktorý prevzal Microsoft (BSD licencia je iná ako GPL
a umožňuje programátorom vziať si kód, zmeniť ho a si ho privlastniť).
Túto "maličkosť" samozrejme urobili aj ľudia okolo
Linuxu, ktorého sieťový kód sa rovnako opiera o BSD,
ktorý bol začiatkom rokov 1990 už prepracovaný a BSD teda
Linuxu v prvom rade iba pomohol, čo nie je zhadzovanie, skôr
naopak. V novších verziách Windows názov BSD
Socket API už nie je uvedený
v súbore Winsock.dll, hoci IT profesionáli vedia, že
kód BSD prešiel aj do verzií Windows W2K/XP/W3K/Vista,
kde sa premenoval. Keby však licencia
BSD bola iná, nebol by to len Windows bez BSD
kódu, ale aj Linux.
